Wednesday, September 9, 2009

Kapitola štvrtá - Citovo nesvojprávna

- Želám ti dobré ránko Alexis, nechceš môj život? Dám ti ho so zľavou – dve za cenu jedného. Dva životy v dvoch paralelných svetoch. Jeden reálny a jeden taký ten čo by bolo keby...
- Eeeee Guten Morgen moja drahá, čo ti ten flurry v brušku zo včera zakvasil? Čo zas blúzniš?
- Milujem ho.
- Tvoja prvá veta mi naznačuje, že nehovoríš o Mr. Properovi čo?
- Čo mám robiť?
A teraz by sa mi zišiel nejaký čarovný nápoj. Alebo zrkadlo, alebo röntgen ktorý cez všetky masky na tvári dovidí až do úplného vnútra vášho srdca. Alebo mať takú tú americkú guľu prepojenú so srdcom, stačilo by ju potriasť položiť otázku a guľa by odvetil „áno“, „nie“ alebo „spýtaj sa inak“. Ľúbim ho? Potrasiete a odpoveď sa sype skoro ako z rukáva. Ako to vlastne človek zistí? Ako si naordinuje maximálnu úprimnosť? Voči sebe? Kedy si bola taká rozprávka, kde sa zjedli čarovné hrušky a keď človek klamal zväčšil sa mu nos a podľa mňa keď človek klame sám seba mal by sa mu okrem osu zväčšovať aj prst na nohe, aby dotyčný vedel kde ho topánka tlačí. Pretože jedna z najhorších vecí je klamať sám seba a ešte horšie je zistiť, že vášmu okoliu to bolo na prvý pohľad jasné, že ste si klamali a aj tak vás nechali žiť tej pokrčenej realite.
Tak ale problém je v skype okienku už napísaný a čo teda poradiť zmätenej duši? Zober Roccita a choď ďalekooooooo tam si sadni, započúvaj sa do zvukov tej chabej prírody a počkaj kým to cvrlikanie prehluší hlas tvojho srdca. Človek má v sebe viac odpovedí ako má otázok.... a to je pri nás zvedavých riadny výkon. :D

No comments: