otváral si dvere
pomaly a neisto
bolo nám skvele
pri srdci sa zablislo
lovím z teba myšlienky
pocity a sny
ty si často hrával
kamuflážne hry
stále si tajomný
no v mnohom ohromný
môj bezchybný(e) tajný princ
(brnenie mám na prste)
snáď tie tvoje dvere
spíšu so mnou prímerie
a keď sa neskôr objavím
poľahky ich otvorím
..................................................v srdci rastie rastlinka
................................................. teraz ešte malinká
.................................................. keď sa vrátim zo severu
.................................................. presadím ju namôj veru
Monday, August 25, 2008
Subscribe to:
Posts (Atom)