Zatváram dvere
prievanom z postele
chladnúce miesto
v parkovisku nádeje
Sama som v prítomne
teba však cítim pri mne
pri dotyku nábytku
včerajšok pulzuje na lýtku
Na bielych stenách
znova sú obrazy
ako mi na perách
kreslíš odkazy
si v každej mojej bunke
v každej vlasovej vlnke
v medzierkach medzi prstami
v čomkoľvek dotknem sa ústami
voniam ťa v perinách
vo včerajších modrinách
v jamôčke za uchom
v morkom vnútri hlbokom
znovu si prehrávam vety
v ktorých červeným svieti
ako si vravel na rovinu,
že miluješ navždy inú
zoškrabávam z tela
posledné kúsky teba
otváram okná
vetrám náš hriech
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment