tag:blogger.com,1999:blog-37162183658095148872011-07-07T22:12:42.407-07:00Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.comBlogger241100tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-82370761613077429062009-09-09T04:42:00.000-07:002009-09-09T04:47:44.793-07:00<div align="justify"><span style="font-size:85%;">- Želám ti dobré ránko Alexis, nechceš môj život? Dám ti ho so zľavou – dve za cenu jedného. Dva životy v dvoch paralelných svetoch. Jeden reálny a jeden taký ten čo by bolo keby...<br />- Eeeee Guten Morgen moja drahá, čo ti ten flurry v brušku zo včera zakvasil? Čo zas blúzniš?<br />- Milujem ho.<br />- Tvoja prvá veta mi naznačuje, že nehovoríš o Mr. Properovi čo?<br />- Čo mám robiť?<br />A teraz by sa mi zišiel nejaký čarovný nápoj. Alebo zrkadlo, alebo röntgen ktorý cez všetky masky na tvári dovidí až do úplného vnútra vášho srdca. Alebo mať takú tú americkú guľu prepojenú so srdcom, stačilo by ju potriasť položiť otázku a guľa by odvetil „áno“, „nie“ alebo „spýtaj sa inak“. Ľúbim ho? Potrasiete a odpoveď sa sype skoro ako z rukáva. Ako to vlastne človek zistí? Ako si naordinuje maximálnu úprimnosť? Voči sebe? Kedy si bola taká rozprávka, kde sa zjedli čarovné hrušky a keď človek klamal zväčšil sa mu nos a podľa mňa keď človek klame sám seba mal by sa mu okrem osu zväčšovať aj prst na nohe, aby dotyčný vedel kde ho topánka tlačí. Pretože jedna z najhorších vecí je klamať sám seba a ešte horšie je zistiť, že vášmu okoliu to bolo na prvý pohľad jasné, že ste si klamali a aj tak vás nechali žiť tej pokrčenej realite.<br />Tak ale problém je v skype okienku už napísaný a čo teda poradiť zmätenej duši? Zober Roccita a choď ďalekooooooo tam si sadni, započúvaj sa do zvukov tej chabej prírody a počkaj kým to cvrlikanie prehluší hlas tvojho srdca. Človek má v sebe viac odpovedí ako má otázok.... a to je pri nás zvedavých riadny výkon. :D </span></div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-8237076161307742906?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-88882855788397712812009-09-09T04:37:00.000-07:002009-09-09T04:42:17.680-07:00<div align="justify"><span style="font-size:85%;">Tak približne mi je známa etymológia slova internet. Sieť prepojených počítačov. Sieť, ktorých spojenia sú jemné a lepkavé – ľahko pretrhnuteľné a zároveň neuveriteľné lahodné, ako mango sorbet. Zázračná sieť, ktorá mení životy, viac ako by som kedy bola bývala predpokladala. Sama som bola do nej chytená. Rok svojho života som strávila v paralelnej dimenzií. V inom svete. Nič nie je také isté tam ako tu, medzi reálnymi nevyphotoshopovanými tvárami. Živo ohraničený štvorcovým oknom a pripojením.<br />Pavučinka si ma podmanila, omotala mi hlavne hlavu, zalepila oči a iné zmysly. Však vám to nemusím hovoriť, určite ste počuli, čítali, veľmi pravdepodobne aj zažili niečo z tohto druhu. Net podľa mňa aj tak viac odráža nás samotných. Keďže pri komunikácií s druhou stranou máme k dispozícií iba jeden zmysel, domýšľame si, vidíme ľudí akých by sme chceli... Ok beriem späť, JA som si domýšľala.<br />Presne ako Tadeáš. Z toho mora ostatných rybiek sa hlavne vynímal prefíkanosťou, priveľkým embargom na info o sebe. Takže vlastne dodnes neviem či tá pesnička o štipľavej Alexis existuje alebo nie. Tiež neviem, či tam bol. Ak nie tak mám neuveriteľné šťastie, že stretnem toho istého neznámeho. V každom prípade tá jeho hra na mačku a myš bola pre moju zvedavú, kreatívnu dušičku chutnejšia ako malinky alebo virginko mojitko. Obaja sme rýchlo prišli na to, že kalerábová polievka ani jednému z nás nechutí. O to viac nám chutilo hádzať po sebe balóniky plné nášho literárneho umenia. Takisto verím, že to čo tam pri tej obrazovke bolo, musel vybicyklovávať zopár prepotených km. Tak ako možno má niekto tričko s piesňou na chrbte, tak ako ja dodnes mám personalized postavičku z nášho obľúbeného filmu.<br /><br /><br />-Cat, nespala som<br />-S kým si zas chatila<br />-Rozmýšľala som...<br />-No do ktorej nízkonákladovej leteckej destinácie ideme teraz?<br />-..nad emailom<br />-Niekedy by som ti aj do reči mohla prestať skákať<br />-Nie takto je to celkom vtipné<br />-Zavoláš mu?<br />-Napíšem<br />-Teda už som mu napísala<br />-A?<br />-A odpísal<br />-A?<br />-No píšeme si už týždeň... je to iné<br />-Ako iné?<br />-No má poznámky, ironické...<br />-To akoby sa od teba naučil<br />-...je uzavretý<br />-Musíš mu dať čas<br />-Pol roka je aj na moju štrikovaciu trpezlivosť veľa<br />-To už tak dlho?<br />-Vieš kam ideme v piatok?<br />-Hm?<br />-Do slovaku<br />-A on tam príde?<br />-Hej, bude mať čierne tričko<br />-Aaaaa<br />-A to je všetko<br />-Myslíš ako iba to čierne tričko?<br />-Nee ty zvrhlica, iba to ako spoznávacie znamenie<br />-A ty?<br />-Moje krásne najkule<br />-Tak piatok<br /><br />-Dáš si so mnou lokšu?<br />-Kedy ako má prísť?<br />-Čašníčka? Každú chvíľu. Si počula o tzv. kečupovom efekte? Čakáš na čašníka 20minút a keď sa ti podarí niekoho zastaviť, potom prídu v priebehu 5 minút traja<br />-Ďakujem za túto čašníkovo kečupovú teóriu, myslím, že je ľahko aplikovateľná aj na môj milostný život... nikde nikto a potom hneď traja...Kam sa pozeráš?<br />-Ale videla som jedno čierne tričko...<br /><br />-A kedy to začína?<br />-No štartuje sa okolo 20tej, tak požičiaš?<br />-No jasnéééé, pre teba aj pravú ruku! Dokonca si môžeš vybrať či chceš modrý alebo červený bike!<br />-Ja som ti to ešte nepovedala, ale šiltovka a kraťase<br />-Neeee, dnes tu má byť opäť?<br />-No<br />-Nejaká si nervózna<br />-Veľa ľudí tu má šiltovku !<br />-Už ste sa aspoň dohodli, že sa porozprávate<br />-Neee len taká okukávačka to bude... kukuk<br />-Kde!?<br />-Nééé to bola len taká skúška...<br />-Idem nám doniesť kofolu a ty si tie najkule daj za hlavu, nech ťa vidno!<br />-Deviata hodina-...<br />-To už? Nemali sme ísť?<br />-Pozerávaš málo námorníckych seriálov. Tam napravo sú čierne gate, šiltovka...<br />-Nemala byť čierna?<br />-Možno chce byť tajomnejší.. mám po ňom hodiť tú topánku? Cat, potím sa a točí sa mi hlava<br />-To asi nebude z toho čerstvého vzduchu nie? Ale ja ho nevidím<br />-Už išiel dohoníme ho najbližšie<br />-Táto akcie je fakt každý rok?<br />-Áno moja, no nie je super po starom moste si ešte na biku nešla nie? Ah nejak ťažšie sa mi<br />-Ďakujem slečny... no videla si to? On sa na nás normálne zviezol! Kadejaký korčuliar sa tu chytí a nechá sa Ťahať<br />-Počuj štvrť na šesť<br />-Ako?<br />-No napravo proste<br />-Jáj ty moje atómové hodiny. Myslíš že to je on? No neviem už asi polhodinu ide od nás na pár metrov<br />A tam stojí opäť pritom stĺpe, počuj teraz vyzerá ako úchylák, za stĺpom. Ja neviem, ja by som ťa s ním von samú nepustila...<br />-Mám ísť za ním?</span></div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-8888285578839771281?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-69449981626923008452009-09-09T04:27:00.000-07:002009-09-09T04:46:15.856-07:00<div align="justify"><span style="font-size:85%;">- Ja už ich fakt prestanem čítať<br />- Čo zas moja? Príbalové letáčiky k liekom? Stal sa z teba hypochonder? Mňa väčšinou začne aspoň niečo svrbieť keď si to tak čítam...<br />- No niekto by mal vymyslieť príbalový letáčik s kontradikciami na lásku. V niekoľkých prípadoch bolo zaznamenané podráždenie slizníc, začervenanie a opuchy očí, výkyvy nálad, zmena hmotnosti...Takisto neodporúčame požívať pred a počas jazdy autom... V prípade dostavenia sa spomínaných vedľajších účinkov, prosím kontaktujte vám blízku osobu.<br />- No ale chcela si sa predtým asi k niečo dostať nie? Čo to nechceš čítať? Na horoskopy neveríš a tie v Hospodárskych aj tak nemajú..ani len Sudoku tam nedávajú<br />- Knihy...<br />- Aké knihy??... toto bude zas na dlho keď z teba páčim tie odpovede. Počkaj kde máš ten vypínač – urýchľovač častíc a prúdenia informácií??<br />- Tie knihy čo čítam<br />- Klik...<br />- Tú modernú slovenskú prózu<br />- Klikam až mám otlak na pršteku...<br />- Proste sa bojím<br />- Klik klik klik klik kliiiiik<br />- Vieš, oni sú teraz šťastní, neskutočne, takí sú zaľúbení, že nevidia žiadne problémy, všetky prekážky spolu prekročia, preskočia... a ja sa bojím, lebo knižka má ešte veľa strán dokonca, tak sa to , predpokladám nejak zamotá. Môj vzťahový radar hovorí o nevernostnej búrke nad jednou alebo druhou stranou. Veď ako inak by sa to mohlo pokaziť?<br />Veľká láska sa len tak nevyvetrá nie? Dve kapitoly šťastia a potom bohužiaľ treba nejak okoreniť dej? Šupneme si nevierku?<br />- Sa bojíš knihy...prepytujem romantického románu?<br />- Áno, však to v čom žijeme my..ty ja a tí okolo veď tam je toľko<br />- Prosím ťa nereflektuj to toľko tými rukami vyleješ mi kofolu<br />- Teda toľko špiny uzlov vo vzťahoch, a v knižkách (ako vidíš) sa zvykne preháňať. Viem, že by som nemala utekať ale aj včera som to skúsila a nechcem. Bojím sa, že keď prečítam ich príbeh, ich život, už to tak nebude, už prestanú byť šťastní. Že posuniem ten vývoj ďalej a kvôli mne sa dostanú z toho mimózneho láskového stavu. Radšej ich pekne v tom ich šťastí nechám, odložím na poličku nech mi tam bývajú. Polička taký môj Barbie domček.<br />- Kedy myslíš, že budeš ready to dočítať?<br />- Chceš si ju medzitým požičať? Žeby si mi predčítala a povedala mi máš ešte 5 strán ?<br />- Keby sa udeľovala medaila za zahováranie máš zlatú a pokorenie aspoň jedného svetového rekordu.<br />- Som mala dobrého učiteľa.<br />- Ktorého zas? Jáááj snúbenca..Ozval sa?<br />- Nie počuj, nájdeme ho?<br />- Jak ho chceš preboha nájsť?<br />- No, viem aké ma iniciálky, kde robí on, kde robí jeho tato... to sa musí dať nejak vypátrať.<br />- Dobre detektív oriešok.. ty budeš kešu a ja pistácia! Nasadím si čierne okuliare a ty ma vyveď von, bo cestou narazím do toho zdrôtovaného jánošíka<br />....<br />Snúbenec - moja virtuálna láska. Ozajstná. Ozajstná virtuálna. Výborne ďalší ten moderný román o chat láske. Nebojte bude to iba krátka kapitola, v ozajstnom živote mi tento pseudo vzťah zabral taaak 6 mesiacov. Vo virtuálnom svete, ak by sme to mala vyjadriť na počet hodín bol by to tak týždeň, v kuse. Ak by sme to mala vyjadriť v počte vymenených RPčiek, tak milión tristo tisíc, ak by som to mala vyjadriť v počte fotiek asi 10, a ak v počte pozvaní von tak jeden a pól a ak v počte pretelefonovaných minút- nula. No a v mojom románe to zaberie celú jednu kapitolku. Sľubujem.<br />To čo som pri ňom.. pri virtuálne ňom cítila bolo ozajstné. Jeho fotka by mohla stáť vedľa slova overwhelming. A moja vedľa slova naive. Dávno som nikým nebola takto očarená. Mohol mi povedať čokoľvek, všetko som mu uverila. A dávkoval to pomaly, postupne záludne. Dodnes neviem, či je naozaj taký zahovárač alebo si len nepamätá, nerozumie a hrá drsného. Dodnes neviem veľa vecí. A práve preto je tam kde je. Stále ho mám v hlave... v srdci. Pekne čaká vo dverách a dohaduje sa s mojou opatrnosťou, či ho teda pustí dnu alebo nie, ale ako správny chlapík, čo má v izbe skrinku na kľúčik vopchal už nôžku do dverí a nedajú sa zavrieť. Aj keď si Opatrnosť zavolala na pomoc strýca Rozuma, nevedia zatvoriť tie dvere. Neviem, možno musí prísť ďalší pán na holenie a byť rýchly a ešte viac overwhelming aby prevalcoval aj jeho.<br />Toto fakt sucks. Stretneš niekoho a on ťa vyradí na dosť dlho. Ako môžeš čokoľvek riešiť s niekým ďalším, keď máš v hlave jeho perfektný obraz? Kohokoľvek odsúvaš nabok, lebo sa Jemu nevyrovná. Aj keď dáš šancu, necháš niekoho preniknúť pod kožu, ako náhle zavrieš dvere, zaspávaš v posteli, pustia v rádiu jeho hudbu, je to späť. Ako v nejakej počítačovej hre, zase nepreskočíš tú dieru a si na začiatku levelu a máš o život menej. Koľko krát sa dá takto vrátiť na začiatok? Koľko životov mi ešte ostalo, dokým sa na obrazovke objaví veľkým game over? A čo bude potom? Moje srdce sa definitívne premení na železnú guľu? Nedajú sa vy-googliť nejaké heslá na nesmrteľnosť? Ja nechcem kvôli nemu prísť o ďalší level!<br />Dodnes si pamätám celé vety čo mi písal. Aj ten pocit keď som sa s ním virtuálne zasnúbila. Má proste všetko čo som chcela. Vie sa so mnou hrať, vie mi veci vysvetliť, vie ma nechať v napätí. Neviem nakoľko som naozaj odhalila jeho pravé ja a nakoľko som si ho len napchala do formičky, ako som ho chcela vidieť. A že v tomto som dobrá, vytvorím si obraz a tvrdohlavo sa ho držím. Vedel to, cítila som to, keď som odhalila nezrovnalosť s tou mojou predstavou a s realitou čo sa mi odhodlal ukázať. Ale priznal všetko pomaly a postupne, teda takmer všetko.<br />A potom sme sa zasnúbili.<br />A potom som mu to povedala. Že sa na rok sťahujem.<br />A potom sme sa nebavili. Neprekvapivo.<br />A mne bolo smutno, prekvapivo. Smutno ako keď zradíte niekoho na kom Vám záleží. Ako keď máte porezaný prst a kvapne vám naň kvapka mora. Bolí to, no vy viete, že ten výlet na pláž aj tak stál zato. A potom prišiel opäť. V brnení, okolo srdca, tým istým humorom, miestami okoreneným sarkazmom. A potom mi zas ukazoval ako sa niektoré veci dajú robiť inak a prečo sa tak dajú robiť. Neviem, či poznáte ten pocit keď v dnešnom svete stretnete človeka, čo mu záleží na iných. Zdieľate tie isté hodnoty, humor a dokáže s vami stráviť niekoľko nie hodín ale dní. A potom odišiel, fyzicky a ešte sa nevrátil. Nechal mi tu tú topánku vo dverách a kopec, úplné tatry otáznikov.<br />- Je to on?<br />- Jasné, že je to on sedí to dokonale.<br />- Meno, Mail, číslo na jeho pracovný stôl. Čo teraz.<br />- Neviem...<br />- Sa mu asi ozveš nie?<br />- Neviem...<br />- Keď sa ozveš budeš aspoň vedieť na čom si?<br />- Možno sa práve toho bojím...<br /><br /><strong>Podkapitola - telefónne číslo</strong><br />Po dvoch nociach prehadzovania, zapísaných 3 A štvoriek a ohryzených 2 nechtoch, čo nerobím od základky, som bola ready. Aký máte tik keď ste nervózny, ja si chytám pery prstami, škrabkám po nich nechtami a naťahujem tú spodnú. Myslím, že za poslednú hodinu som si ju zväčšila o jednu veľkosť. Veľkosť pier L. Žeby začali vyrábať rúže podľa veľkosti? Xs, S, M...<br />Barlička mi dala na stôl pohár vody a telefón.<br />- A volaj!<br />- Aaaa<br />- V o l a j ! jej tóne v hlase, očiam a obočiu sa teda nedalo moc odporovať<br />- Túúúúúúút...túúúúúúúúúúút NFKOINGNMGOPDS, prosím.<br />Éé ééé tak hlasno mi bilo srdce, že som ani nepočula. Dobrý deň je Teodor doma? Môže ísť Teodor von, teta? To bude trapaštek... moju fotku potom presunú do sekcie akward...<br />- Dobrý deň, potrebovala by som hovoriť s Teodorom?<br />- Áno pri telefóne... stručný a vecný... zaujímalo by ma či vie kto mu môže volať...<br />- Počujete ma?<br />- Áno dobrý deň, volám Vám z redakcie Readest Digest, robíme prieskum pre náš článok. Chceme sa spýtať, výskum je samozrejme anonymný, používate v práci internet?<br />- Samozrejme.<br />- Využívate v práci internet aj na súkromné účely? Hlas sa mi konečne začínal meniť z pôvodnej fistulky na bežnú frekvenciu a tým pádom som všetky netopiere v okolí prestala rušiť.<br />- Áno využívam... Pozrite ja nevypĺňavam takéto ankety, ďakujem vám...<br />- Prepáčte, že Vám skáčem do reči, článok sa jedná o zoznamovanie sa cez internet.<br />- Uhm..<br />- Je to vlastne iba jednoduchý dotazník stačí ak odpoviete na otázky áno nie. Využívate alebo využívali ste služby portálu poskytujúceho takéto služby?<br />- Áno<br />- Výborne, stretli ste sa už s niekým?<br />- Hmm nie?<br />- A v prípade, že tú osobu celkom poznáte, sú tam očividne sympatie, nešli by ste s ňou na kávu?<br />- Hmm<br />- A keby sa tá osoba volala napr. Alexis?<br />- Ako prosím??<br />-Teodorko, práve som sa ťa spýtala, či by si so mnou nešiel von...<br />- Alexis?? Ako?<br />- Prepáč, že som ti vyrazila dych?<br />- Aaalexis.. vyrazila? Ja fakt neviem, čo ti mam povedať<br />- Že máš čas napríklad zajtra<br />- Mám čas napríklad zajtra<br />- O siedmej na hlavnom pri fontáne, vieš že nemám rada ruže že?<br />- Alexis?<br />- Áno Teodorko?<br />- Jaaa akosi nemám slov...<br />- Do zajtra hádam nejaké nájdeš nie?<br />- No budem sa musieť o to pokúsiť..<br />- Ďakujem za Váš čas, dopočutia.<br />A bolo, vypila som 3 deci vody na dúšok a pustila úplne prepotený vankúš a je to ... teda nie je, zajtra je to. Cat...chce to zmrzku...<br />- Idete?<br />- Ty by si odolala mojím očiam? Afektovanie som zaklipkala mihalnicami a začala rátať koľko minút je do siedmej večer.<br />A som tu, ruky spotené, studené a srdce mi bije na spánkoch. Ja a Cat v opodiaľ stojíme a sledujeme. Ako také hladné supy číhame na zdochlinku, silno ma drží za ruku a rozpráva o niečom, čo čítala minule. Neviem čo hovorí, ako si sa už deň a pól na nič neviem sústrediť. Rekapitulcia za posledných 36 hodín som rozbila 2 poháre, trikrát zabuchla kľúče, 13xkrát sa prezliekla a spala asi dve hodiny pri filme Rosamundy Pilcherovej. V rámci odpútania mojej pozornosti od prepripraveného rozhovoru ma Cat zobrala do kina, venčili sme toho jej takmer psa, no chudáčik je príliš malý aj na to trojpísmenkové meno. A mám pocit, že sme ešte niečo robil, ale naozaj si neviem spomenúť. A tam stojí svetlé nohavice čierna bunda Readest digest v ruke. A pozerá. Cat ma štuchne a ja keďže aspoň pud sebazáchovy mi funguje relatívne normálne som ten pád premenila na chôdzu.<br />Je to pre vás happy end?</span></div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-6944998162692300845?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-87808161803530966822009-08-27T07:14:00.000-07:002009-08-27T07:19:17.960-07:00<div align="justify"><span style="font-size:85%;">Rozmýšľam kedy sa vlastne z toho zrodila láska. A rozmýšľam, či vlastne zrodila je to správne slovo. Buď tam tá láska je alebo nie. Mnohokrát si ju ľudské bytosti mýlia s inými pocitmi ako je napríklad sladkastá chuť na jazyku z toho, že niekto kvôli vám niekto zabúda na pravidelné fyziologické procesy a v konečnom prípade sympatie. Tak opravujem svoju prvú vetu – Rozmýšľam kedy som si vlastne všimla, že je tam láska a že vlastne dosť veľká až priam osudová, nekonečná, aj keď tie dve posledné synonymá nie sú si navzájom podmienené.<br />Ťažko sa mi prehráva tých pár mesiacov dozadu, mám totiž tendenciu zabúdať. Ale iba niektoré veci. Na jeho vôňu, pocit keď sme sa blíži minúta nášho stretnutia to sa zabudnúť nedá a ani vlastne nechcem. Chcem sa stále cítiť tak ako v tých momentoch vesmírneho šťastia. Nie, nepamätám si presne výmenu našich prvých písmen. Presne si však pamätám pocit, keď som vystúpila z trolejbusu vlastne si pamätám aj tých päť magických sekúnd predtým. Už od roku 2001 som si všimla, že mám nejaké nadprirodzené schopnosti. Dokážem v dave nájsť práve mnou hľadanú osobu. A pokladám za aspoň také začiatočnícke znamenie osudu keď daná osoba v tej istej sekunde ako ju zbadám ja, zazrie mňa tiež. A v tom momente už cítim aký pocit voči mne ten dotyčník alebo dotyčnica má. Ževraj keď sa ľudia usmievajú zo srdca robia sa im vrásky okolo očí. A na jeho mladý vek v ten jeden aprílový deň mal tých vrások okolo očí požehnane.<br />Potom si pamätám prvú pusu z ktorej sa mi zatočila hlava. Vlastne prvýkrát v živote od mojej veľkej platonickej lásky. A potom si pamätám keď mi po prvýkrát povedal tie slová, ktoré ževraj chlapi majú problém povedať. Tak on nemá. A napriek tomu to nie je lacné od neho keď to povie. A to sa teda môžem pýšiť najlepším výsledkom zo skúšky z cynizmu.<br />Presne si pamätám ako som po tých 7 siedmych neskutočných dňoch sedela v odletovej hale, z pier som scucávala posledné kúsky chute neskutočného malinového nanuk a jeho pier. A vtedy som chcela bežať a kričať, že nechcem odísť. Ale vlastne chcela som odísť do svojej bublinky. Do svojho dočasného sveta. Krehkej lesklej bublinky dostatočne pevnej na to, aby ma oddelila od všade prítomnej reality. Mohla som ju denne počuť prípadne vidieť. Ale predsa som bola chránená. Vtedy som pochopila, že veľká láska je taká, ktorá vám dovoľuje robiť to, čo potrebujete, túžite robiť. A to všetko po pritom ako cítite tú lásku. Nekladie sa na druhú stranu váh buď alebo. Doteraz som si myslela, že som už cítila lásku, ale tá láska predtým mi chutila po výčitkách, keď som šla za svojim snom. A táto nie, táto je iná. Už od začiatku, špeciálna, posilňujúca, povznášajúca, nekonečná a naša.</span></div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-8780816180353096682?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-20619412208788405672009-08-27T07:06:00.000-07:002009-08-27T07:14:04.320-07:00<div align="justify"><span style="font-size:85%;">- Ty si kde, preboha?</span><br /><span style="font-size:85%;">Niekedy rozmýšľam, že detičky v Číne musia do mobilných telefónov implantovať najmodernejší nanotechnológový čip, ktorý vysiela do mozgu špeciálny signál a spôsobuje, že prvá otázka v telefonátoch namiesto ako sa máš nahradila Kde si?. Odpoveď na ňu väčšinou spapá viacej minútiek ako na tú prapôvodnú a informácie sa len tak hrnú. Raz dva sa dozvieme, že dnes má druhá strana dovolenku, je s Jurkom v kine a zároveň vyvoláva len ďalšie otázky<br />– Kto je Jurko?<br />- Kúsok od rakúska, kolieska mi horia... čo si mi to napísala v tej sms? Vo výťahu? To fakt?<br />- Noooo<br />- Počujem ako sa červenáš</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">- Troškuuu...<br />- Ale však.. veď..ako... kedy mi to ako dopodrobna vysvetlíš?<br />- Pozajtra<br />- Bože veď dovtedy...<br />- Musím isť<br />- Dúfam, že po schodoch tentokrát<br />- Možno...<br />- No hovor<br />- Eeee...<br />- Zdráhaš sa? Takto toto, drahá Cat, vidím na tri kopčeky, pes baskervilák ide s nami?<br />- Roccito čivavito? Jasné už som ho obliekla<br />- Vidím tie slušivé tepláčikové kombinézky vám dokonale ladia...<br />- No vieš čo je nové?<br />- Tak trošku sa bojím spýtať.<br />- Včera po pracovnej večeri som ...<br />- Ne..<br />- ..som bola s tým kolegom ...<br />- Neee</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">- sa prejsť okolo Dunaja...<br />- Neee. Nebola si to ty čo si mi tu minulý týždeň vravela, že buď celého alebo nič? Ale keď s ním si tak rozumiem, to sa nedá s Ronym porovnať. On je taký úprimný voči mne. Rozpráva o svojich pocitoch úplne otvorene. A je cieľavedomý! Vtipný, a je zo mňa úplne mimo.<br />- .. a je ženatý a doma má malé bábo...<br />- No mála aká je zlatá, ukazuje mi fotky a ja ju už teraz mám rada...<br />- Počkaj Počkaj, jednak mi tvoj trhač oblizuje prst na nožke a druhak ..ty sa chceš do toho fakt pustiť<br />- Uhm<br />- Už si sa, nie?</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">A už ho má.. ten úsmev. Kúpila si permanentku do love fitnes, po čase doslova. Už je v stave keď nevníma dobre mienené nezaujaté rady kamarátok, veštkýň a časopisov. Láska ju má. Láska ju oslepuje. Manipuluje ňou ako s bábkou na šnúrkach. Každý z nás to prežil, či už v priamom prenose alebo len na vedľajšej koľaji ako vankúš kam sa prišla daná osoba vyplakať. Proste doba je taká miestami si proste zabudneme morálku a kožu na tvári doma na nočnom stolíku. Ale ja (napriek alebo práve kvôli prvej kapitole) nepodporujem to stádovité správanie. Keď všetci tak aj ja. Stále som mladá a naivná a verím, že keď niekto nechce, nespraví to. Nedá číslo, nezavolá, nepôjde na kávu, nepoloží ruku na rameno, nezdrží sa dlhšie, nevkročí do blízkosti kde kraľuje parfém. No lenže on to spravil. A ona to nezastavila. Nebola som priamym svedkom nakoľko sa ON musel snažiť Cat tam zatiahnuť. Bola som len nepriamym svedkom jej prerodu – trojitého.</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">Prerod Nummmmero uno – z takej tej morálne zmýšľajúcej, zadaných kolegov odmietajúcej mladej žabky na zamilovanú na gauči ležiacu Cat so širokousmievavým zvonením. Láska je magická to viem. Ako inak môže toľko ľudí zmeniť a prinášať také hlboké pocity a rany. Táto ich láska je extra magická. Stačilo sa započúvať do ich príbehu a jeden by tomu aj uveril. V to, že toto je tá výnimka, čo potvrdí pravidlo - táto a popoluškina.</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">Prerod dos – V živote každého z nás príde k momentu keď sa v nás prejavia buldočie sklony. Zaťať zuby a nepustiť. Pri niektorých sa to prejavuje zahryznutím do obľúbeného svetra či kusu nábytku a pri ostatných zahryznutím sa do vzťahu, ktorý očividne nemá budúcnosť. A moja Cat zaťala tie zuby riadne hlboko. Podarilo sa jej prekusnúť si aj pekne tvarovanú spodnú peru, ale nepustí. Stále drží a dúfa. Necháva si o seba obtierať jeho svinstvo. Nasáva jeho problémy, trápi sa nimi dvojnásobne. Ale nepustí, stále verí že to čo on k nej cíti, a to prečo to všetko robí sa dá nazývať láska.</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">A áno, možno som cynik. Možno ma len žiarlivosť a potreba zažiť takú lásku, ako mi ju ona opisuje, zahmlieva zrak a našepkáva ako pani v divadle s okuliarmi na šnúrke, čo hovoriť.<br />- Ja tomu nerozumiem moja. On sa rozhodol pre ňu. Zbalil si veci a odišiel za nimi. Čo budem teraz robiť? On je ten pravý, ten osudový, ten, o ktorom sa píšu tie veľké romány nad ktorými plačú milióny žien.<br />- Cat, to mi je ľúto</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">- Ale čo mám teraz robiť veď ja neviem ani dýchať bez neho, ja som mu dala všetko, sme si všetko naplánovali, tak sme si rozumeli, vo všetkom! Ako sa dá zlepiť cudzie srdce? Ako mu pomôcť, keď všetky jeho čiastočky sa držia pľúc a nechcú ísť k sebe, ako opačné póly magnetu. Práve si ich predstavujem ako maľunkých škriatkov čo sa držia sieťoviny na pľúcach a kričia, nechajte ma bratia, chcem byť sám! Nikdy k vám nepôjdem, bolí to potom! A potom, keď sa vám horko ťažko podarí spojiť dvoch škriatkov príde ďalší a rozbije ich krehké spojenie.<br />Až keď dostatok sĺz pretečie popri nosnej dierke, až potom sa kúsku začnú k sebe približovať. Pomaly, postupne čakáme, že posledné fotky, spomienky a vône, čo ostali prilepené na červenej hmote obrastú červenými bunkami a naše srdce nadobudne pevnejší múr.</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">Škoda že biele krvinky, ktoré bojujú proti vírusom, nemôžu bojovať aj proti nezvaným hosťom v srdciach, stačilo by vhodnú tabletku zapiť 2 deci vody a účinná látka vám zo srdca vyplaví aj posledné kúsky toho vášho posledného. Taká srdcová detoxikácia. Keď tá normálna črevná trvá aspoň 2 mesiace, koľko bude trvať také srdcová?<br />Veľká láska očividne aj veľmi bolí. Pri veľkej láske sa aj srdiečko zväčší, aby sa tam všetka tá láska zmestila, často krát z nej aj tak kypí, ako babkine kysnuté cesto, alebo priveľa šumienky vo fľaši. A keď niekto, jeden alebo druhý to srdiečko zlomí, rany sú veľké, bolia, ťažko sa hoja, nechávajú veľké jazvy. No nie je krásny pocit, keď viete, že ste schopný niekomu dovoliť vám to srdiečko nafúknuť. Vedieť, že ste schopný za niekoho dýchať...bla..blaaaa....</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">Celou svojou ironickou dušou zbožňujem takéto múdre vety. Prípadne ešte citujem neznámeho prozaika: radšej ľúbiť a stratiť ako neľúbiť. Keď sa vás nedotýkajú, keď sú všetky rany zahojené súhlasne pohmkávate, prikyvujete. Keď však bojuje so svojím srdcom, rozumom a pravdou, ktorú cítite niekde tam vnútri, a pred ktorou s takou radosťou zatvárame (niekedy vypichujeme) oči, takéto reči vám nepomôžu. Nechcete si pripustiť, že sú pravdivé, radšej celým svojím ja proti nim bojujeme. Veríme vo výnimky, ktoré potvrdia pravidlo.<br />However Cat má zlomené srdce, nie raz rovno na tri krát, každý ten miniatúrny kúsok na tri krát. A ten posledný, najväčší kúsok čo ostal meria iba 2 cm. Ale hrdo stojí a drží hladovku a transparent aj tak budeme spolu. A mňa neteší, že som mala pravdu, že som presne odhadla ako to skončí. A že to tak skončilo.</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">Prerod tri – je to proste harlekýn, osud. No matter kto sa obšmieta okolo jej srdca a pier, no matter aké veľké dôkazy jej kladiete pred oči. Ona stále verí. Verí tej predstave, že sú si pre seba súdení. Ja som sa jej snažila všelijakými prefíkanými, prepracovanými interaktívne sofistikovanými metódami ukázať, že tade cesta nevedie. Zvýrazňovačkou som jej vyfarbila všetky skryté zmysly jeho slov viet a činov. A ona to všetko dokázala zotrieť vetou – ale ja ho chcem za muža. Chcem byť jeho žena, chcem sa starať o jeho dieťa. Chcem s ním byť...<br />A proti tomuto ani moja tvrdohlavá povaha nemá prostriedky bojovať.</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">Nie je strašné, že ešte ani štvrťstoročie tu nedýcham a už som sa naučila cynizmu? Že v každej knižke a filme čakám ako jedného zo zaľúbencov prejde vlak, zastrelí posledný zomierajúci bandita. Počúvam úryvky cudzej lásky a verím v jej silu. Aspoň sa snažím.<br />Ale prepáč Cat táto kapitola je o tebe, o mne bude ďalšia.</span></div><div align="justify"><span style="font-size:85%;">Bola by som rada keby sa aj na konci tejto kapitoly dala napísať bodka - veľká čierna machuľa ako v prvej triede. Ťažká uzatvárajúca bodka ako v predchádzajúcej kapitole. No nedá sa. Ja jednak nemám právo machuliť Catin vzťah a po druhé Catik nie je schopná/ochotná to ešte urobiť. Keď ich delí veľký časopriestor vie to aspoň vysloviť, ale blízkosť ich dvoch duší narúša rovnováhu ich vzájomného vesmíru resp. skôr jej rozhodnutia. Čiže zanechávam túto kapitolu s otvoreným koncom, budem ju v pravidelných intervaloch updateovať.</span></div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-2061941220878840567?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-15176205051661426072009-08-27T06:50:00.000-07:002009-08-27T07:06:12.090-07:00<div align="justify"><span style="font-size:85%;">- O čom akože bude ?<br />- O živote !<br />- To sú všetky moja, s vyostrenými farbami a prilepeným umelým príčeskom tváriacim sa ako happyend, plné vtipných commentov,<br />odpisov a dokonale prepletených osemuholníkov. Všetky sú o živote, taký ktorý žijeme, taký, ktorý by sme chceli žiť...<br />- Ja chcem písať o takom, ktorý žijem<br />- Navonok, či vo vnútri?<br />- Hm, a ty mi ju ilustruješ!<br />- Počuj ilustrovaný román, kto bude akože tvoja cieľovka?<br />- Takí tí obyčajní ľudia, čo ráno vstanú a veria, že láska zvíťazí, že ešte poletuje okolo vo vzduchu, ľudia ako ty, ľudia ako on...<br />- Čiže mu chceš tým románom niečo povedať? Román pre Romana, Romanov román...<br />- Nie, jemu nie. Jeho už neriešim!<br />- Tak to ho už neriešime asi dva mesiace. Priveľa vreckoviek a SMS sme minuli na to jeho „neriešenie“. No ak si to kúpi aspoň niekto, môžeš si to započíať ako počiatočný kapitál...<br />- Ako sa dá zaúčovať kúpa tony lepidla na zlepenie môho srdca?<br />- Stanovme si radšj deadline...červený do kalendára.<br />- Počkaj zožniem fixku. Hej mladýmuž máte v tom šik kufríku fixku, zvýrazňovač..<br />Prečo povedalo jeho pravé obočie, to druhé podľa mňa hovorilo mladý muž!?</span><br /><span style="font-size:85%;">- Nechce sa mi míňať ten Dior rúž na písanie môjho čísla pre vás! Znela odpoveď môjho pravého očného viečka, to jediné ktoré viem samostatne zožmurknúť.</span><br /><br /><span style="font-size:85%;">Tak to je ona, povedal by hlas postavy rozprávača, keby sme boli vo filme. Keby sme boli v kreslenkách Svěrák by vo veršoch predstavil okolitý, vymyslený svet. Lenže my nie sme v kine na plátne, my sme v realite, tak moju spriaznenú dušu predstavím ja. Ona, niekedy ako kus<br />blízkej rodiny, ktorý mi vždy chýbal, niekedy moje svedomie, niekedy teta úprimnosť, čo došla s krabicou koláčov na sviatky na návštevu, niekedy proste len teplá duša, ktorá je tu pri mne, pre mňa. Čiže s ňou ste sa už zoznámili, čoskoro pre ňu vymyslím vhodný pseudonym, pod ktorým ju poznajú len zasvätení ľudia. Ona je... skvelá. Je tu pre mňa, v dobrom, v zlom aj v upršané pondelky. Ja som tu pre ňu, barlička, keď sa potrebuje oprieť, vreckovka, keď si potrebuje smrknúť, boxerská rukavica, keď treba niekoho nasmerovať na správnu cestu.</span><br /><span style="font-size:85%;">Dve zblúdilé duše s veľkými srdciami niekedy v podobe héliových balónikov, ktoré nás vynášajú do nebies a dávajú smiešnu farbu našim hlasom, niekedy ako ťažké železné gule, ktoré si ťaháme za sebou a ťažko sa nám s nimi skáče. Dve odlišné dušičky, nie ako jing a jang, skôr jedna v kvietkovanom hrnčeku a druhá dušička uprednostňuje šáločku s motýlikmi.</span><br /><span style="font-size:85%;">No a takto si tu spolu nažívame v našej realitke. Bojujeme so sebou samými, s ľuďmi okolo, s vlasmi, so svetom. Rozmýšľam, ktorý z tých bojov je najťažší, filozofi by súhlasili, že ten čo bojujeme so sebou samými, to bude tým, že tí drahí filozofi si nikdy nechceli vyžehliť kučeravé vlasy a zkučeraviť tie rovné.<br />No ale späť k tomu deadlinu. Stanovila som si ho koniec roku 2009 to už by som mala byť tri mesiace po mojej duchovnej ceste za osvetou. Zvládla som to aj bez fixky od mladého muža. Možno som mala použiť moje tradičné „ujo“ oslovenie... Ujooo?? Máte v tom kufríku pastelky?<br />No a toto som celá ja, s každou myšlienkou sa mi vynorí asi milión detailov, bočných vetvičiek, ktoré si tu sama predlžujem, nafukujem, pokopkávam si ich ako kamienok predo mnou, až sa mi stane, že som tak ďaleko, že na tú hlavnú nosnú vetvu ani nedovidím.</span><br /><span style="font-size:85%;">Teda Román pre Romana. Skôr by to mal byť Román o Romanovi. Pretože jemu nemám už čo povedať. Všetko nevypovedané som mu už tisíckrát vykričala v predstavách, ukryla v rýmoch a telepaticky poslala pri každej prechádzke okolo jazierka. A predsa opäť a zas a znova sa vraciam k našim spoločným spomienkam, k nášmu svetu, ktorý sme vybudovali a ktorý som svojím zemetrasením zrušila. Opäť zas, tento krát naposledy, s veľkou čiernou fixkou idem uzatvoriť túto kapitolu.</span><br /><span style="font-size:85%;">Roman vysoký, vyšportovaný s krásnym teplým objatím, mäkkými perami a obrovským srdcom. Z nejakého záhadného dôvodu mám šťastie na mužov, čo majú predpoklady na získanie ceny otecko roku. Možno je to náhoda, možno je to potvrdenie mojej obavy, že vo svojich partneroch túžim nájsť čoho sa mi doma nedostávalo.</span><br /><br /><span style="font-size:85%;">Roman je zábavný, šikovný, priateľský. Dávno už nie je optimista, je príliš zabehnutý v dnešnom svete plnom zvláštnych hodnôt a princípov. Rozmýšľam či vlastne bol niekedy takým naivným dobrodruhom, čo chce zmeniť svet. Hlavné je, že vie komu zavolať, keď treba vybaviť to a to, vie<br />za akú nitku potiahnuť, aby sa čo najľahšie dostal k tomu, čo chce.</span><br /><span style="font-size:85%;">Lenže môj drahý Romanko vďaka láske svojich rodičov zlenivel. Zabrzdil, postavil si svoj ťažký batoh na ceste a čakal, čaká, že príde kamión a zoberie ho tam, kde chce. Namiesto toho, aby sa svojimi silami a nohami snažil prísť k cieľu, čaká. A ja som čakala s ním. Snažila som sa ho ťahať. Niekedy za ruky, niekedy som sa celou váhou zaprela, chytila jeho vlasy a ťahalaaaaa a nič, nepohol sa ani o milimeter. Ba sa mi ešte zdalo, že sa nahol na opačnú stranu aby vyrovnal ten tlak a nechal si pomaly narásť dlhé vlasy, nech mám aspoň pocit, že sa niečo hýbe. V záchvate svojej tvrdohlavosti spletenej so starostlivosťou som ho ešte obehla a tlačila zozadu dopredu, tlačila z celej sily, až som skončila ležiac na zemi v dvoch hlbokých zárezoch vedľa jeho mohutnej postavy. A možno to neboli zárezy v zemi ale zárezy života na jeho sebavedomí. Chýbajúce kúsky možno vyžrali tučné chlpaté húseničky sklamania alebo proste vyhnisali spolu s nádejou.</span><br /><span style="font-size:85%;">A tak sme tam čakali spolu. Stopovali jeho kamión.<br />A keď som sa obzrela jedného dňa, zastavil si ten kamión sám. A vzhľadom na batôžtek a hrdosť čo mu rodičia doma na cestu zbalili, mi o tom novom dopravnom prostriedku nepovedal. Vlastne už dlhšie mi nič nehovoril. Teda veľa sme sa rozprávali ale ja som sa pristihla, že neviem vlastne o čom premýšľa o čom sníva a kam smeruje. Quo vadis Romulčík? Čo ťa teší, na čo myslíš? Čo budeš robiť o týždeň? Obdobnými otázkami by som zapísala aspoň jednu kapitôlku.</span><br /><span style="font-size:85%;">A tak to jedného dňa prišlo. Zoznam vecí, bežných vecí čo dvaja ľudia so štítkom hovoriacim vzťah robia. Ja nie som zástanca tradícií, a vecí čo by sa mali robiť. Ale toto bol zoznam vecí, ktoré som chcela a potrebovala. Môj zoznam sa mu zdal trápny, nepotrebný až zbytočný. Ako ľúbiť človeka, čo vám na vaše potreby, povie ale mne sa nechce? Tak som mlčky kráčala vedľa toho jeho kamióna. Dlho, predlho, mlčky. Zakaždým tichým krokom som dúfala, že mu to ticho udrie do uší, ohlučí ho ako mňa, že ho budú bolieť lalôčky ako po dobrom koncerte keď v tichu kúpeľne zmývate make up. Po pár kilometroch som sa spýtala, či mu nevadí, že sa nepozrel do mojich očí dlhšiu dobu, nie znela jeho úprimná odpoveď. Tak sme šli ticho a ja som a cestou rozhodla, že pobalím svoje veci z jeho života a pôjdem. A šla som, bez rozlúčky a definitívnym zabuchnutím dvier, zbabelo som dúfala, že sa proste náš svet vyparí ako bájna Atlantída. Lenže on tu stále bol, aj keď menší ale stále sme od neho mali obaja kľúče.<br />Tak som mu ten kľúč vrátila.</span><br /><span style="font-size:85%;">Bez prípravy, bez varovania, ako sa dalo vtedy čítať z jeho očí. Smutné oči, čo povedali viac ako akékoľvek slová. Priznávam je to klišé, a strašné, ale každý kto v takejto knižnici bol, chápe, bohužiaľ. A potom tri mesiace vracania sa k spomienkam prehrávania situácii a neustáleho porovnávania a zisťovania chýb a trhlín, ktoré náš svet mal. Sedem mesiacov po tom definitívnom good bye som si priznala všetky chyby, ktoré som spravila ja.</span><br /><span style="font-size:85%;">Asi až to je definitívne uzavretie vzťahu, keď sa človek dokáže objektívne pozrieť na seba, vystúpiť z tela, a miliónkrát zopakovaných výhovoriek a dôvodov prečo áno, a pozrieť sa pravde do očí (niekedy mám pocit, že tá pravda je vlastne len vlastný odraz v zrkadle).</span><br /><span style="font-size:85%;">Veľa som sa napočúvala o zlomyseľnosti škorpiónov. Pomsta chutí najsladšie odležaná, chladná. Ako dobrá domáca kyslá uhorka. A tie ja milujem, odkedy si pamätám, že si pamätám. Vďaka svojmu pozorovaciemu talentu a nevinne sa tváriacej červeni na líčkach sa viem dostať pod kožu, často rýchlosťou svetla. Úsmev a investigatívne otázky otvárajú zámky, pandorine skrinky a temné komnaty. A tak po čase nájdem šuflík s nápisom Zákaz vstupu - tenký ľad, nezahojené rany, priboľavé jazvy. Nájdem, preštudujem a podvedome vytiahnem ako vendetu v prípade ublíženie na mojej krehkej dušičke. Veľa som sa napočúvala aj o tom, aká som zlatá, najnovšie ževraj ako kuriatko. Tak si to zosumarizujme Vypočítavosť, expert v dostávaní sa pod kožu a k tomu maska zlatého dievčatka. Pri spomienkach na tie tri mesiace, kedy som si myslela, že Romanovi to došlo, výsledok tejto rovnice nadobúdajú trpko smutný význam. Ako pohár vychladeného toniku. Najprv sladký, no potom horký a jeho chuť trvá a trvá...</span><br /><span style="font-size:85%;">Áno, drahé svedomie ja viem, ja si to pamätám, ako som poslala svoju morálku na dovolenku a takisto viem, že priznaním všetkých detailov by som Romanovi ublížila. To ako sa zachovala moja vypočítavosť a pomstychtivosť nechám už na vás – na vašu predstavivosť a skúsenosti.<br />Môžete si predstaviť niečo na škále od 0 do 10, pričom 0 = pseudo nevera v tínedžérskom pseudovzťahu; 10= vlasy-dupko-vstávajúci, do oči lesk vháňajúci príbeh, ktorý ste počuli od susedinej sesternice v obchode. Nie práve najvhodnejšie dokázanie vety, Drahá Alexis, je v tebe viac ako tušíš. Už viem, ako sa asi cítil superman, keď zistil, že si kedykoľvek môže pozrieť čo má Lane za prádielko. Áno, je to vonku relatívne verejné a relatívne priznanie. Ty kto si bez viny, hoď kameňom, tož už sa po ten kameň nemám právo ani len zohnúť.</span><br /><br /><span style="font-size:85%;">Čiže tak, koniec. Po dvojmesačnej eufórií zo single life-u som tie odložené krabice plné spomienok na nás s Romanom začal otvárať. Prevetrala som pár fotiek z Barcy, jedinej spoločnej silvestrovskej chaty. Našla opaľovací krém, čo sme používali v to leto. Privoňala k spomienkam na randenie na troch rôznych intrákoch, k spomienkam na vôňu čerstvého hroznového muštu alebo drevených parkiet s výhľadom na celé mesto, čo patrilo nám. Spomienky na tie dva nádherné roky plné lásky. Vtedy sme ňou kypeli, taký súkromný hrnček var. Noci a dni preležané vedľa seba, v objatí, kŕči zo smiechu a milovania. V krabici schovávam milión krásnych<br />momentov, ranných lenivých milovaní, večerných výbuchov vášní. Vankúšových vojen. Kúpania sa na zlatých, bágri, jedenia cigánskej, talianskej jazdy na motorke mestom. Mám tam ešte<br />odložených zopár jeho sĺz, čo kropili spomienku milovanej osoby. Pocit, keď vám dá niekto takýto kľúčik od srdca, vám dodá tretí a štvrtý dych do vzťahu. Takisto nekonečný meter, pretože vďaka Romanovi som zistila aké je to bezvýhradne niekomu veriť. Aké je to žiarliť, nie nezdravo tak od srdca, aké je to plakať v strachu možnej straty. Ako chutí pocit, že poznáš toho človeka vedľa seba, každý jeho pohyb myšlienku a vrásku na tvári. Každé miesto, ktoré ho privádza do extázy. Koľko trpezlivosti a sily treba na to pomalé odkrývanie histórie, bývalých zrád, omylov... pomalé zmierovanie sa s ňou, akceptovanie a zabúdanie, lebo každý z nás sa mení. </span><br /><br /><span style="font-size:85%;">A potom resp. teraz tam pridávam odrazku z pedálu, pretože Roman ma naučil, že potrebujem partnera ktorý bude pre mňa ako pedál na bicykli. Keď bude hore on, potlačí a tým vynesie hore mňa keď ja budem hore tiež pôjdem poňho dole, aby sme sa spoločnou silou hýbali ďalej, spolu naším tempom boli navzájom prepojení, ovplyvňovali sa. Ťažko sa bicykluje keď máte iba jeden pedál, dokonca aj dolu kopcom.<br />A ako dodatočný artikel vkladám valentínsku pohľadnicu na jednej strane s vetou ľúbim ju a na druhej - spotené, prepleté a dohryzené my...</span></div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-1517620505166142607?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-86788697112508454412009-02-26T04:44:00.000-08:002009-02-26T04:48:44.715-08:00I open myself... again...<br />that´s why I´m in pain<br />in my heart I´m sad<br />my eyes´re becoming wet<br />make up is pouring down<br />....rainbow on my pillow<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-8678869711250845441?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-13864901538784328822009-02-19T01:12:00.000-08:002009-02-19T01:15:08.682-08:00Bol si pre mňa iba<br />ďalšia morská ryba<br />ďalšia smutná duša<br />čo sa o úsmev pokúša<br /><br />Bol si dlho pre mňa<br />súčasť všedného dňa<br />ako modlidba pred spaním<br />ako ráno pred svitaním<br /><br />I always though<br />...you are just a fool<br />...helping me to feel cool<br />...just a friend for cloudy days<br />...walking together on a predictible ways<br /><br />I always though<br />...I can fight my own blue<br />...and that I can be without you<br /><br />but now.... i miss you...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-1386490153878432882?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-56627337616503970342009-01-12T13:06:00.000-08:002009-01-12T13:13:57.512-08:00učíš ma žiť<br />snívať a byť<br />s tebou môj svet<br />prepletia farebná spleť<br />usmiatych chvíľ<br />na moje vety<br />nachádzaš rým<br />refrény, slohy a básne<br />dýchať z tvojich úst je krásne<br />Tvoj úmev a ty<br />maže mi starosti<br />vrásky a prebraté zlosti<br />vraciam sa do mladosti<br />znovu viem pokojne spať<br />s vlasmi sa záludne hrať<br />ty si to korenie<br />čo kýchnutím<br />tmu odoženie<br />a dovolí opäť voľne dýchať...<br />.....pre teba sis<br />.....nech máš silu nechať ho ísť...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-5662733761650397034?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-4362879832566968642009-01-04T05:59:00.000-08:002009-01-04T06:05:03.775-08:00<span style="color:#ccffff;">Zatváram dvere</span><br /><span style="color:#ccffff;">prievanom z postele</span><br /><span style="color:#ccffff;">chladnúce miesto</span><br /><span style="color:#ccffff;">v parkovisku nádeje</span><br /><span style="color:#ccffff;"></span><br /><span style="color:#ccffff;">Sama som v prítomne</span><br /><span style="color:#ccffff;">teba však cítim pri mne</span><br /><span style="color:#ccffff;">pri dotyku nábytku</span><br /><span style="color:#ccffff;">včerajšok pulzuje na lýtku</span><br /><span style="color:#ccffff;"></span><br /><span style="color:#ccffff;">Na bielych stenách</span><br /><span style="color:#ccffff;">znova sú obrazy</span><br /><span style="color:#ccffff;">ako mi na perách</span><br /><span style="color:#ccffff;">kreslíš odkazy</span><br /><span style="color:#ccffff;"></span><br /><span style="color:#ccffff;">si v každej mojej bunke</span><br /><span style="color:#ccffff;">v každej vlasovej vlnke</span><br /><span style="color:#ccffff;">v medzierkach medzi prstami</span><br /><span style="color:#ccffff;">v čomkoľvek dotknem sa ústami</span><br /><span style="color:#ccffff;"></span><br /><span style="color:#ccffff;">voniam ťa v perinách</span><br /><span style="color:#ccffff;">vo včerajších modrinách</span><br /><span style="color:#ccffff;">v jamôčke za uchom</span><br /><span style="color:#ccffff;">v morkom vnútri hlbokom</span><br /><span style="color:#ccffff;"></span><br /><span style="color:#ccffff;">znovu si prehrávam vety</span><br /><span style="color:#ccffff;">v ktorých červeným svieti</span><br /><span style="color:#ccffff;">ako si vravel na rovinu,</span><br /><span style="color:#ccffff;">že miluješ navždy inú</span><br /><span style="color:#ccffff;"></span><br /><span style="color:#ccffff;">zoškrabávam z tela</span><br /><span style="color:#ccffff;">posledné kúsky teba</span><br /><span style="color:#ccffff;">otváram okná </span><br /><span style="color:#ccffff;">vetrám náš hriech</span><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-436287983256696864?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-12318505549195617952008-12-10T01:20:00.000-08:002008-12-10T01:31:03.134-08:00vytvor mi spomienku na kvapky na tele<br />ktorá ma v treskúcej zime zahreje<br />..na bozky s príchuťou dažda<br />na vôňu kôry stromu keď je vlažná<br />..na tmavú oblohu delenú bleskom<br />na tiché bubny preťaté vreskom<br />na rytmický plášť<br />čo oblečie nám Mr. Dážď<br /><br />nechaj mi kvapky, nech ma dráždia<br />tie priesvitné ruky dažďa<br />nech láskajú mi tvár, vlasy aj šiju<br />do poslednej bunky, nech sa mi vryjú...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-1231850554919561795?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-58164099160004981842008-12-10T01:13:00.000-08:002008-12-10T01:17:58.364-08:00Z tej tvojej lásky ...lámu sa ľady<br />začínajú mi v záhrade kvitnúť aj skaly<br />z tej tvojej lásky... nevnímam splíny<br />prestávam vídať vo svete chyby<br />z tej tvojej lásky...odkladám cynizmus<br />odkrajujem z naivného šťastia veľký kus<br />z tej tvojej lásky...zabúdam dýchať<br />si môj kyslík a uhlík, všetko čo môžem si priať<br />z tej tvojej lásky...idem sa zblázniť<br />nič mi ten pociť nedokáže zahasiť<br />z tej tvojej lásky... zrazu som iná<br />krehkejšia, krajšia opäť nevinná...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-5816409916000498184?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-7265034153886624522008-12-07T14:13:00.000-08:002008-12-07T14:21:46.084-08:00Ohlasujem ozbrojenú krádež<br />dámam a pánom v zelenom<br />nejde o drzú mládež<br />prirovnávam to k teroristickým útokom<br /><br />Na analýzy expertov dám<br />neverím, že jedná sa o teroristickú skupinu<br />zvládol si to hravo sám<br />aj keď na tom nesiem spoluvinu<br /><br />Uniesol si moje srdce<br />spoza vysokého múru<br />žiadna stopa<br />žiadosť o výkupné<br />nechal si ma neúplnú<br /><br />Ťažko sa denne žije,<br />ťažko sa potom smeje<br />keď v hrudi čierna diera<br />namiesto srdca bije<br /><br />Hľadám aktuálne obrázky<br />kreslím farebné skice<br />zachranný tím rozvešia letáky<br />je na nich vidno stratené srdce<br /><br />Má typické znamenia,<br />čo pozná hádam každý<br />jazvy po pádoch zraneniach<br />čo ostanú navždy<br /><br />Apelujem na vládu<br />nech nachystá armádu<br />spolu vyrazíme vpred<br />prehľadáme celý svet<br />svoje srdce ja chcem späť!<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-726503415388662452?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-80473752524538017302008-11-26T00:41:00.000-08:002008-11-26T00:45:25.909-08:00Môj nový svet<br />.....nahradil teba<br />Po dlhých dňoch<br />vločka spomienok<br />.....spoločnej story<br />sadla mi na nos<br /><br />Zrazu tu bliká<br />jasný dôkaz teba<br /><br />tie isté slová<br />....majú iný význam<br />zhluk 8 písmen<br />zosobní teba<br /><br />pokračujme znovu<br />si môj magnet<br />moja droga<br />môj (ne)zhmotnený sen<br /><br />Nie je to náhoda<br />verím v náš osud<br />som pripravená na teba<br />na nás<br />na zajtra...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-8047375252453801730?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-60541050661198957932008-11-18T05:55:00.000-08:002008-11-18T06:03:19.802-08:00najkrajsie basne<br />rodia sa v ziali<br />tulam sa v momentoch<br />co sa uz stali<br /><br />najkrajsie rymi<br />rozpustne v slzach<br />par slov ma vyjadrit<br />v akych som mukach<br /><br />najkrajsie basne<br />zbieram pomedzi crepy<br />mojho zlomeneho srdca<br />naveky ...?!?<br /><br />najkrajsia basne<br />pisu sa same<br />ked moje srdce nahe<br />na prah je rozlamane<br /><br />najkrajsie rymi lezia vedla vankusa<br />zaspavam s nimi<br />ked realitu opustam<br /><br />v snoch hladam spasu<br />seba a teba<br />a nasu lasku<br />posuvam budik<br />a s nim aj realitu<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-6054105066119895793?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-60201686594497874292008-10-07T14:06:00.000-07:002008-10-08T03:31:22.531-07:00keby tvoje ruky<br /><br />zanechali odtlacky<br /><br />na kazduckom kusocku<br /><br />mojej nahej pokozky<br /><br /><br /><br />keby jemne strnisko<br /><br />rozlustilo bludisko<br /><br />z mojich chlpkov na tele<br /><br />citila by som sa skvele<br /><br />stratena v tvojom svete<br /><br /><br /><br />keby tvoje tenke pery<br /><br />na mojom krku by sa chveli<br /><br />mam plnu knihu<br /><br />vrece aj skrinu<br /><br />hriesnych sladkych planov<br /><br />co chutia najviac nad ranom<br /><br /><br /><br />keby tvoj usmev<br /><br />naznacil mi jasne<br /><br />co v metaforach skryva<br /><br />obsah mojej basne<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-6020168659449787429?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-17072145990731712452008-08-25T15:45:00.000-07:002008-08-25T15:52:08.681-07:00otváral si dvere<br />pomaly a neisto<br />bolo nám skvele<br />pri srdci sa zablislo<br /><br />lovím z teba myšlienky<br />pocity a sny<br />ty si často hrával<br />kamuflážne hry<br /><br />stále si tajomný<br />no v mnohom ohromný<br />môj bezchybný(e) tajný princ<br />(brnenie mám na prste)<br /><br />snáď tie tvoje dvere<br />spíšu so mnou prímerie<br />a keď sa neskôr objavím<br />poľahky ich otvorím<br /><br />..................................................v srdci rastie rastlinka<br />................................................. teraz ešte malinká<br />.................................................. keď sa vrátim zo severu<br />.................................................. presadím ju namôj veru<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-1707214599073171245?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-41233343916595148792008-06-29T13:41:00.001-07:002008-07-01T15:01:57.920-07:00slová sa roja jak včielky v lete<br />pletú si vôkol mňa siete<br />slová ma prebudia z krátkeho spánku<br />osvieža moju myseľ ako po letnom vánku<br /><br />slová mi do uška šepkať smieš<br />v rýmoch či vetách, ako len chceš<br /><br />slová si vychutnávam po hláskach<br />čím to splatím to je otázka<br />daj mi ich na úver<br />moju bonitu prever<br />nádherné mesačné splátky<br /><br />slovami zaplavuj moje telo<br />nebrzdíme, tak len smelo<br />už dávno tak netlelo<br /><br />Slovami hladkaj mi lalôčik<br />od búrky sme len krôčik<br />slovám srdce otváram<br />mimo stránkových dní<br />kedykoľvek sa ti to hodí<br />.....nerobím drahoty<br />.....mám iné hodnoty<br />.....nečakaj ľadovec<br />.....horím jak vatra<br /><br />slová mi do úst vkladaj<br />neliterárny význam hľadaj<br />jazykom píš mi na podnebie<br />cítiš to hrejivé chvenie?<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-4123334391659514879?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-45311414417533559262008-06-29T13:13:00.000-07:002008-07-01T15:02:29.297-07:00keď lak, tak červený<br />keď kofola, tak veliká<br />keď zmŕza, tak trojitá<br />keď hudba, tak riadne hlasitá<br /><br />keď šport, tak do slana<br />keď tancovať, tak do rána<br />keď skákať, tak do neba<br />keď kričať, tak do nema<br /><br />keď preplakať, tak dlhé chvíle<br />keď smiať sa, tak na míle<br />keď padať, tak bez hlavo<br />keď milovať, tak trvalo<br /><br />keď hrýzť, tak do krvi<br />keď búrať, tak najhrubšie múry<br />keď zachrániť, tak celý svet<br />teba chcem, tak poď sem hneď<br /><br />nebudem hrať netýkavku<br />možno, snáď či uvidíš<br />to nie som ja, to si píš !!<br /><br />čo nechcem to opustím,<br />čo zapáči sa, nepustím<br />čo ja cítim neskrývam<br />čo chcem to si vypýtam<br />čo mi vidíš v očiach...?<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-4531141441753355926?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-23544106538845444302008-06-24T13:30:00.001-07:002008-06-24T13:50:44.130-07:00Naša zvláštna realita<br />každým dňom je trochu iná<br />predstavy a malé sny<br />nekonečné písmen hry<br />pomaly mi motáš hlavu<br />na iróniu vraj chceš zľavu<br />blúdim v tvojom bludisku<br />no viem že si na blízku...<br /><br />svet tvojich snov<br />poznám už zbežne<br />hra tvojich slov<br />prekvapí večne<br /><br />chcem si ťa zbaliť<br />do malej kvetovanej tašky<br />spolu sa zladiť<br />vložiť náš príbeh do túlavej fľašky<br />poslať ju po mori nevšedných dní<br />nech vlny odplavia každučký splín<br />hýbať sa do rytmu<br />kým starosti nezmiznú<br /><br />chcem si ťa ovinúť<br />dlhožičnou lianou<br />byť tvoja Jane<br />nech neujdeš za inou<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-2354410653884544430?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-19219542638328650262008-06-05T16:42:00.000-07:002008-06-05T16:46:54.128-07:00chcem malú modrinku<br />čo pripomenie na chvíľku<br />hriechy včerajšej noci<br /><br />chcem nežné znamienko<br />čo dotknem sa ho nakrátko<br />a obnoví ten pocit<br /><br />blesk z jasného neba<br />čo do mysle votrie teba<br />a červeň vopchá na líce<br /><br />jet plane do iného sveta<br />spomienky jak hraný film<br />premietané na plátno dňa<br /><br />pre sekundy zo včera<br />rozstrasiem sa celá<br />záplava radosti a hladu<br />strácam hlavu<br />spojenie so zemou<br />už nech som s tebou ...<div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-1921954263832865026?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-56284553035587804942008-06-03T09:44:00.001-07:002008-06-03T10:06:56.537-07:00<span style="color:#ffff33;">tie tvoje slová</span><br /><span style="color:#ffff33;">a moje predstavy </span><br /><span style="color:#ffff33;">raz keď sa spustia</span><br /><span style="color:#ffff33;">nik ich nezastaví</span><br /><span style="color:#ffff33;"></span><br /><span style="color:#ffff33;">tie tvoje slová </span><br /><span style="color:#ffff33;">berú mi dych</span><br /><span style="color:#ffff33;">som závislá na nich</span><br /><span style="color:#ffff33;"></span><br /><span style="color:#ffff33;">tie tvoje slová</span><br /><span style="color:#ffff33;">rozosmiať vedia </span><br /><span style="color:#ffff33;">dokonca viac</span><br /><span style="color:#ffff33;">to ti už oči napovedia</span><br /><span style="color:#ffff33;"></span><br /><span style="color:#ffff33;">tie tvoje slová </span><br /><span style="color:#ffff33;">do fľaštičky vložiť chcem</span><br /><span style="color:#ffff33;">nech privoňať si k nim smiem</span><br /><span style="color:#ffff33;">kedykoľvek zem zastaví</span><br /><span style="color:#ffff33;">a ja túžim po zemetrasení</span><br /><span style="color:#ffff33;"></span><br /><span style="color:#ffff33;">tie tvoje slová</span><br /><span style="color:#ffff33;">vtetujem si do kože</span><br /><span style="color:#ffff33;">tvoj jazyk mi pomôže</span><br /><span style="color:#ffff33;"></span><br /><span style="color:#ffff33;">tie tvoje slová </span><br /><span style="color:#ffff33;">poblúdia mi po ušku</span><br /><span style="color:#ffff33;">už ich cítim v podbrušku</span><br /><span style="color:#ffff33;"></span><br /><span style="color:#ffff33;">tie tvoje slová ... moja malá extáza</span><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-5628455303558780494?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-40762403707687453182008-05-15T05:13:00.000-07:002008-05-15T05:20:20.243-07:00<div align="center">topole snežia<br />člnky sa kĺžu<br />veslami krájajú<br />mokrú stužku<br /><br />ne deke miesta je pre oboch<br />spájať sa môžeme vo všetkých bodoch<br />slnko nás zahalí do svojej deky<br />páchame pod ňou tie naše hriechy<br /><br />mravčeky šteklia<br />kamienky tlačia<br />slová a smiech<br />zvyšujú tep<br /><br />náhodné dotyky<br />účelné repete<br />hladia ma hadíky<br />akurát húževné<br /><br />mmm za ten tvoj smiech<br />odpustím každý hriech<br />hokejový šampión<br />oči ako lampión<br />šťastím vonia dušička<br />in love tak trošička<br /><br />člnky striedajú labute<br />botičky máme už obuté<br />cesta je krátka<br />spomienka na deku<br />po líci hladká</div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-4076240370768745318?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3716218365809514887.post-27918266511351793232008-05-14T04:48:00.000-07:002008-05-14T05:03:08.245-07:00<div align="left">cítiť tvoj pohľad<br />prepletené ruky<br />vôňu, čo mi robí muky<br />....blízkosť sladkých pier<br />....dlaň čo hladí<br />....prst čo kreslí<br />....na líce<br />....už zatváram mihalnice<br />špička tvojho jazyka<br />mojich pier sa dotýka<br />spája sa nám dych<br />vydám slastný vzdych<br />....vo väzení tvojich pier<br />....doživotný trest<br />....strávim rada ododnes<br />milimetre delia nás<br />naplnené vzrušením<br />oskarom ich ocením<br />....hľadím ti do očí<br />....len nech to neskončí<br />padám v tom pocite<br />topím sa jak v mojite<br />....teplo a vlhko<br />....prichádza s búrkou<br /><blockquote></blockquote>priliehaj so mnou<br />krásne a dlho<br />máš na to vlohu<br />opantať myseľ a svaly<br />vlníme sa sťa hady<br /><blockquote></blockquote>priliehaj so mnou<br />nech jazyky sa uzlia<br />myšlienky poblúznia<br /><blockquote></blockquote>priliehaj so mnou<br />vzájomný deal<br />tancujeme na lúkach víl<br /><blockquote></blockquote>priliehaj so mnou<br />staň sa hmlou</div><div class="blogger-post-footer"><img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/3716218365809514887-2791826651135179323?l=kindofpoetry.blogspot.com' alt='' /></div>Alsaskahttp://www.blogger.com/profile/03150415496212263121noreply@blogger.com0